Hrad Tarasp stojí na skalnatom kopci, kde predtým stávalo slávne opevnenie keltského kmeňa Rétov. Zo všetkých ešte dnes obývateľných graubündenských hradov je Tarasp hradom, na ktorom sa zachovalo najviac stredovekých prvkov a hmoty.

 Pred r. 1900 bol hrad v úplne zišlom stave a následné "reštaurátorské práce", vykonávané v rokoch 1910 až 1914, spôsobili ďalšie vážne škody na rôznych častiach stavby a jeho interiéroch. Okrem zrútených striech muselo byť zrekonštruovalo takmer všetko. Pred začatím prác boli našťastie nadobudnuté podrobné výkresy originálnych konštrukcií.

. <>

 V protiklade k iným graubündenským hradom, brané podľa archeologické roviny a podľa dátumu vzniku, patrí Tarasp k najstarším hradom vo Švajčiarsku. Hrad sa v textoch objavuje už v 11. stor. Dátum jeho výstavby je ale nejasné. Je možné, že už v 10. stor. bol položený hradný základ. Názov Tarasp pochádza z latinského "terra aspera" (divoká krajina). Ak by sme podľa názvu mali usudzovať, tak bol vystavaný v divokej a nepoddajné krajine. Toto tiež zodpovedá informáciám z najstarších dokumentov, že hrad Tarasp bol postavený v údolí Venosta bohatým baronským rodom zo severného Talianska, ktorý kolonizoval tunajšie pozemky v Engadin na konci 11. stor. Ich plánom bolo nepochybne v tejto málo obývanej krajine vytvoriť centrum svojej tunajšej vlády o určitej dôležitosti. Z tohto dôvodu tiež muselo byť postavené administratívne sídlo, ktoré dosiahlo svoj vrchol v 12. stor.

 Tento baronský rod disponoval pozemky nielen v údolí Venosta, ale aj na juhu Tyrol, vo Valtelina a tiež v Bavorsku. Kvôli ich správe brali do svojich služieb početné miestne ministeriálské rody. V týchto službách potom okrem iného nachádzame aj mocné Rétské rody, ako napríklad pánov z Marmels. Jeden z tohto baronského rodu, Eberhard z Tarasp, bol okolo r. 1090 zakladateľom a patrónom kláštora Scuola (a tiež hradu Tarasp). V r. 1150 bol tento kláštor preložený na Marienberg Oldřichom IV. z Tarasp. V tejto dobe sa panstvo Tarasp muselo tiež brániť ako mocenskému tlaku churského biskupstva, ktoré chcelo získať vplyv v oblasti Dolného a Horného Engadin, tak aj tirolským výbojom z dolného toku Innu. Nakoniec r. 1160 odovzdal Oldřich IV. z Tarasp celé panstvo Cirkvi ako dôkaz svojej viery. To sa nepáčilo jeho synovcovi Gebhard, ktorý to chápal ako zbytočné rozhadzovanie rodinného majetku a hrad obsadil. Biskup z Churu však urýchlene pribehol so svojim vojskom as pomocou svojho strýka engine z Matsch hrad obliehal. Po dlhšom obliehaní sa musel Gebhard vzdať, ale vznikla medzi oboma stranami dohoda. Gebhard bol hrad ponechaný ako biskupskej léno, a v prípade že nebude mať potomkov, bude časť hradu prenechaná do užívania biskupa. Biskupské právo na hrad teda bolo plne zachované.

. <>

 Po vymretí barónov z Tarasp v r. 1170, za nejasných okolností, ale zrejme v rámci dedičných práv, prešlo ich léno na pánov z Reichenberg, ktorí sa tou dobou v údolí Venosta usadili. Noví majitelia biskupskými právami pohŕdali a tak v r. 1239 predali hrad hrabatům z Tyrol, ktorí im ho ako svoje léno odovzdali okamžite späť. Reichenberští užívali toto léno na Tarasp len krátko. Ani Tyrolští si svojich tunajších výhod neužívali dlho, hlavne pretože Dolné Engadin patril churskému biskupstva. Nasledovali prudké boje medzi biskupstvom, tirolským grófstvom a švajčiarskym spolkom o nadvládu nad týmto územím. Na konci 13. stor. získal hrad rod z Matsch, zrejme nejakú pozemkovú výmenou. Rod z Matsch bol jednou z bočných vetiev vymretého baronského rodu z Tarasp. Z počiatku Egina a Oldřich z Matsch držali svoj významný majetok spoločne a ustanovili tu spoločného kastelána. Bolo tiež dohodnuté, ak by jeden z dvoch bratrancov zomrel, jeho časť majetku prejde na ďalšieho člena rodu. Vzájomná nedôvera ale spôsobila, že už r. 1297 si panstvo rozdelili.

 Keď posledný dcéra a dedička hradného pána zhorela pri hradnom požiari, patril hrad od r. 1464 rakúskemu grófstva, ktoré z počiatku do poškodeného hradu veľa neinvestovalo. Až v 15. stor. bol hrad rozsiahlo opravený, zväčšený a prestavaný ako hraničná pevnosť. Ešte dnes z tohto obdobia zdobia murivo paláca ríšska orlica a nápis "Hie Estereih" (Tu Rakúsko). Rakúsku patril hrad až do začiatku 18. stor. R. 1761 bol založený vedcami a intelektuálmi tzv. Helvétske spolok, volajúce po politických zmenách. R. 1789 vypukla vo Francúzsku revolúcia a dávala tak nádej na úspech aj ľuďom vo Švajčiarsku. Rok potom prepukli na celom území nepokoje s cieľom väčších práv prostého ľudu a v r. 1798 všetko vyvrcholilo revolúciou za podpory Francúzska a vyhlásením helvétske republiky s "Napoleónsku ústavou". Republika sa ale čoskoro zrútila v novej občianskej vojne, ktorá bola ukončená až samotným zásahom Napoleona a prijatím mierne, federálnej ústavy. Na zvyškoch helvétske republiky vznikol nový kantón Graubünden, ktorému bol tiež okrem iného odovzdaný v r. 1803 do správy hrad Tarasp. Mladý kantón však nemal dostatok peňazí na údržbu hradu a tak ho predáva r. 1829 za 500 frankov jednému súkromníkov zo Scuol. Sídlo potom často striedalo svojich majiteľov a do jeho údržby sa mnoho neinvestovalo. V r. 1859 ho získala za 1 200 frankov rodina Planta zo Samedan, ktorá vtedy vykonala aspoň čiastočnú opravu striech. Za každého z majiteľov došlo k drancovaniu hradu, najmä jeho inventára, ktorý bol odvážaný na vozoch a predávané obchodníkom s umením. Ďalšie použiteľné časti opevnenia boli rozoberané dedinčanov na vykurovacie drevo alebo predávané ako druhotný stavebný materiál. Časti muriva boli tiež roztloukány na správka okolitých ciest.

. <>

 V takto neutešenom stave si ho všimol v r. 1900 drážďanský priemyselník Dr. Karel August Lingner, ktorý išiel na liečebný pobyt do Tarasp. Po návšteve hradu bol jeho stavom natoľko rozhorčený, že sa ho rozhodol kúpiť za 20 000 frankov. Týmto krokom sa začala rozsiahla obnova a rekonštrukcia Tarasp pod vedením profesora Rudolfa Rahna, vtedajšieho najlepšieho odborníka na stredoveké hrady. Aby bola doplnená vnútorná štýlová výbava palácov, bolo od miestnych patriotov a od susedných šľachtických rodov z Tyrol vykupované drevené obloženie a nábytok. V bývalej hradnej zbrojnici nechal Lingner tiež inštalovať veľké koncertné organ. Podľa jeho predstáv mal byť Tarasp tzv. "Hrajúcimi hradom". Organ sú majstrovské dielo od varhanář Jehmlicha z Drážďan. V rokoch 1993 až 1994 boli, dodnes fungujúcu výrobnou firmou, kompletne reštaurované a od tej doby sú v letných mesiacoch pri koncertoch používané. Lingner ochraňoval aj okolie hradu (hradný vrch a jazero). Nechal tu vysádzať cez 1 000 stromov a vybudovať vlastnú cestnú sieť, aby tu mohol jazdiť vlastným automobilom. Pretože v Graubünden do r. 1925 existoval všeobecný zákaz jazdy automobilov, nechal Lingner svoje auto prepraviť poťahom volov od zemskej hranice až na Tarasp, aby tu na svojich pozemkoch mohol jazdiť. Bohužiaľ Lingner nemohol v čase rekonštrukcie na hrade bývať a slávnostného otvorenia sa ani nedožil, pretože zomrel náhle dňa 5. júna 1916. Jeho pôvabná manželka, ktorá chcela v hradných komnatách otehotnieť, od tej doby už nikdy na hrad nevstúpila.

 V závete odkázal Lingner Tarasp poslednému kráľovi saského kráľovstva Bedřicha Augustovi III. Ten však tento dar odmietol a ponúkol ho Lingnerovu priateľovi a umelci veľkovojvodovi Arnošt Ľudovítovi z Hesenska a Darmstadte na Rýne. Arnošt Ľudovít, rovnako ako jeho syn Ľudovít so svojou manželkou princeznou Margaret, tento zámok miloval a po celé roky udržiaval. Po smrti princeznej v r. 1997, prevzali majetok deti Matylda, Jindřich Donatus, Elena a Filip. Tomuto rodu patrí hrad a príslušné tovar do dnes. Do r. 2008 sa o hrad starali s vlastných zdrojov, ale od tohto dátumu musela byť uzatvorená medzi rodom z Hesenska a obcí Tarasp obchodne právna zmluva, ktorá umožňuje obci, za vypĺňanie ročného deficitu údržby, využívať niektoré časti hradu k svojim účely.


Hrad je v letných mesiacoch otvorený:

  • Od 20. mája do 10. júna denne o 14:30 a 15:30
  • Od 11. júna do 20. augusta denne o 11:00, 14:30, 15:30 a 16:30
  • Od 21. augusta do 20. októbra denne o 14:30 a 15:30


Vstupné činilo v r. 2012 cca pre dospelých 12 CHF, deti od 6 do 12 rokov 6 CHF

 Organové koncerty sú zvyčajne poriadané od 17:00 v dňoch 23. 6., 21. 7., 28. 7., 11. 8., 18. 8., 25. 8., 15. 9., 6. 10. a 13. 10.